Previously on the show- v minulych dieloch ste citali :D (toto som vzdy chcel pouzit :D ) ako som sa ja dostal do Nemecka...kde v Nemecku sa nachadzam...a ako sa mi paci prostredie....a tak mozme ist dalej...
Moja cesta do Nemecka trvala priblizne 10 hodin a na miesto pobytu som sa dostal asi o pol jednej rano.Jurgen ( nemecky kamarat mojho otca,chlap u ktoreho som) mi este pred tym ako ma zaviezol do bytu svojej mamy autom ukazal cestu ktorou som sa mal nasledujuce rano dostavit k nemu. No kedze bolo pol jednej rano (vsade tma) tak som si zapamatal presne tolko kolko si vsetci myslite a nebyt jednej milej 80-rocnej babky, ktora byva v tom istom dome ako ja a ktorej som mojou lamanou nemcinou vysvetlil ze nemam ani ponatia ako sa dostanem tam kam by som sa dostat mal, tak sa hned v prvy den svojho cestovatelskeho dobrodruzstva nenavratne stratim ( a to by bola teda velka skoda,nie??)
No...ale vsetko pekne po poriadku a tak sa vratim este k tomu mojmu bytu...este raz prizvukujem mam vlastny byt :))) MOJ BYT (nechcem sa chvalit) sa nachadza na prizemi asi dvojpodlaznej vilky,ktora je postavena pod hradnym kopcom v pokojnej vilovej stvrti plnej naaadhernych domov.Normalne v nom byva Jurgenova mama,ktora vsak vzdy v marci zbali svojich pat 75-rocnych sliviek a odide do nejakho kempu v horach ( aaano...nemecke spravanie je niekedy veelmi nepochopitelne) a tak je teda bytik prazdny a pripraveny prijat novych obyvatelov.
Babka ma teda plneho ocakavani doviedla k Jurgenovmu domu a aj jeho (a momentalne aj mojmu) pracovisku. Moj sef ma vsak nastastie v prvy den nezavalil pracou no namiesto toho mi strcil plan mesta a fotoaparat do ruky s tym ze sa mam ist zoznamit s mestom...a tak som sa teda vybral na 4-hodinovu prechadzku po vsetkych blankenburgskych pamatihodnostiach. Navstivil som hrad,krasne barokove zahrady,lesopark plny roznych zvierat (lamy,somare,srny.jelene a tak...) a skalne brala Grossvater (stary otec) na kopci nad mestom na ktorych som sa aspon na chvilu citil ako pravy horolezec. Vecer som sa unaveny no stastny a plny novych zazitkov a poznatkov opat dostavil k Jurgenovi, ktory vyuzil moju unavu na to aby ma presvedcil k suhlasu ze budem nasledujuce dva dni pomahat robotnikom,ktory pracuju na uprave jeho domu.
A tak som teda spoznal Georga a Roberta,dvoch velmi milych a vtipnych ludi. Tieto dva dni pre mna znamenali rychlokurz nemeckych nazvov slov ako furik,lopata.vodovaha a tak dalej...no okrem toho aj vela prace...v podstate som pracoval tolko ako ti dvaja robotnici len s tym malym rozdielom ze oni za to dostavali 10 eur na hodinu a ja som bol za to pozvany na veceru. Nastastie to boli aj dva dni plne zabavy...hlavne ked sme sa snazili medzi sebou konverzovat dlhsie ako 30 sekund...nastastie jeden z robotnikov pochadzal z polsko-ceskych hranic cize rozpraval lamanou cestinou a ten druhy zase lamanou anglictinou...co pre mna znamenalo ze popri praci na stavbe som sa zmenil aj na ucitela anglictiny.
Jeden vecer ked som bol pozvany na veceru sme navstivili restauraciu,ktora sa nachdza na kopci nad miestnym Grand Canyon-om,naozaj velmi hlbokou roklinou (ktora sa inak spomina vo Faustovi od Goetheho).
V ten vecer ma pochytila fotograficka mania...nad roklinou som nafotil nadherny zapad slnka a ked som sa potom v nocnych hodinach vracal spat domov tak som sa este vybral na nocne fotenie hradu,ktory bol pekne osvetleny...spravil som asi 10 fakt dobrych zaberov a moja mania by pokracovala aj dalej keby sa vsak po ulici oproti mne nerutil typek obleceny ako Neo z Matrixu na hlave s cirom a tvarom plnou piercingov....
To ako dopadlo toto hrozostrasne stretnutie sa dozviete v dalsej casti...dnes uz som toho aj tak napisal privela :)
Komentáre